Dnešné moderné voňavé zmesi sušených lístkov a kvetov aké poznáme z obchodov už nemajú veľa spoločného s tradičnými metódami, ktoré sa častokrát dedili z generácie na generáciu a ich zloženie bývalo tajomstvom.
Ja sama som jednu z metód vyskúšala pred pár rokmi a musím podotknúť, že zmes bezo zmeny ešte stále úžasne vonia uschovaná v uzavretej nádobe. Vždy vyberiem iba malé množstvo podľa potreby, vložím do keramickej, perforovanej nádobky a hneď sa mi dom prevonia nenapodobiteľnou vôňou ruží.
Vlhká vonná zmes podľa receptu z 19. storočia
Podľa tradičných návodov sa zmes vyrábala zo silno aromatických lupeňov ruže damascénskej a ruže stolistej.
• ružové lupene vrstvíme s nejódovanou morskou soľou (spolovice hrubou, spolovice jemnou) v pomere 1 pohár soli na 3 poháre lupeňov do skleneného pohára
• pohár odložíme na suché, tmavé a vzdušné miesto na 10 dní kým zmes nestuhne.
• ak sa pení tak zmes pomiešame a necháme stáť ďalších 10 dní
• stuhnuté lupene narežeme na kúsky, pomiešame s vybranými prísadami a odložíme na 6 týždňov do vzduchotesne uzavretej nádoby aby „vykvasili“
• pridáme ďalšie suché kvety, trošku silice a znova uzavrieme na 2 týždne do nádoby aby sa vône celkom premiešali
• preložíme do dekoratívnej nepriesvitnej nádoby s vekom a v čase keď ju nepoužívame ju zakaždým uzavrieme.
Tradičná viktoriánska zmes z ruže a korenín
4 poháre „vykvasených“ ružových lupeňov
15 ml drveného bobkového listu
15 ml roztlčenej pomarančovej kôry
½ pohára pomletého kosatcového korienka (stabilizátor vône)
30 ml pomletého muškátového kvetu
30 ml mletého nového korenia
15 ml mletých klinčekov
1 postrúhaný muškátový oriešok
1 drievko škorice cejlónskej
1 pohár suchých ružových púčikov
Všetky ingrediencie zľahka premiešame, uložíme do uzatvárateľnej nádobky na niekoľko dní aby sa vône prepojili. Potom zmes vložíme do perforovanej keramickej alebo sklenenej misky a umiestnime blízko zdroja tepla. Jeho pôsobením sa uvoľní jemná a decentná aróma zmesi.