Deti sú tvory nebojácne. Každú chvíľu ich napadne niečo, čo musia okamžite uskutočniť. Nehľadia ani napravo, ani naľavo, nevadí im, keď je ich počínanie nebezpečné, dôležité pre ne je to, čo ich napadlo tu a teraz. Na jednej strane je to obdivuhodné, kiežby sme aj my dospelí dokázali byť takí bezprostrední. Na strane druhej to však môže niekedy viesť aj k nepríjemným úrazom. Ale aj tie akosi patria k detstvu, nemyslíte? Kto z našej generácie nemal neustále rozbité kolená alebo občas zašitú hlavu, nech hodí kameňom.
Na šarvancoch považujem za fantastické aj to, že čokoľvek im začne vŕtať hlavou, hneď tomu venujú všetko svoje bytie. Nedávno sme boli so synmi v múzeu, ktoré bolo postavené na počesť človeka, ktorý vynašiel padák. Môžete hádať, ako to nakoniec dopadlo. Hneď po príchode domov začali trénovať zoskoky s posteľnou plachtou a inou bielizňou nad hlavou. Naša poschodova postel im zase raz výborne poslúžila. Máloktorý nábytok mal kedy u nich taký ohlas ako práve tento. Zo začiatku sme sa báli, či tam vôbec budú chcieť spávať a neskôr sme sa začali obávať, či ju vôbec niekedy opustia. Natrénovali na nej toľko akrobatických kúskov, že by sa nemusel hanbiť ani priemerný cirkusový artista.
Poslúži nielen im, ale nakoniec aj vám
Váhate práve, či sa poschodova postel neminie u vás účinkom? Zanechajte plané myšlienky a rovno to skúste. Je to totiž jeden zo snov každého dieťaťa, veď si spomeňte na tie vlastné. Nekúpite im totiž nábytok, ale aj hracie centrum, niečo, čo bude neustále dráždiť ich bezbrehú fantáziu a možno niekde na konci aj skutočné lôžko. Môžete sa spoľahnúť, že aj sny tam prichádzajú oveľa skôr.
